V Tichej samote, zvanej Zbojnícky Tanec, skrýva sa biely dom. Stráia ho velikáni divých a ovocných stromov. Za letných úsvitov spievajú tam sláviky, za veterných nocí hukocú staré obrovské stromy. Inak len ticho býva na Zbojníckom Tanci. Bola noc. Vietor sa hneval. Skákal po stromoch ako veliizná opica a rehotal sa ako byvol. Na starom orechu zadrual konár a švihol do poltnutej jesennej trávy. Tenuko zapišal vietor v bielom dome a odletel. „Cin, cin, cin,“ zazvonili v bielom dome pondusové hodiny. Potom ozval sa ostrý hlas dieaa... V tej chvíli narodil sa malý zbojník Jerguš Lapin.
